Červenec 2012

Strach, úzkosť, nespavosť..

26. července 2012 v 7:34 | Hobittka |  Denníček

A pritom radosť..

Už skoro šiesty deň nespím, nejem, len sa bojím.. A pritom tak strašne teším.
Jedna osoba si obľúbi druhú, tá druhá tiež a zaľúbia sa. Začnú spolu chodiť a sú šťastní. Takto to má byť, nie? Prečo mne sa to nikdy stať nemôže? Nechcem vzťah, ale len preto, lebo sa ho bojím. Bojím sa toho, že to znovu nevydrží a prídem o tú osobu. A to bolí najviac. Pretože niekoho, koho človek miloval, sa nikdy nedá úplne nenávidieť. Vždy vás k nemu bude viazať určité puto.
Lenže teraz je to iné.. Poznám tú osobu tak strašne krátko, ale pritom cítim, že je to niekto výnimočný, niekto, pri kom mi je dobre.. A to sa mi často nestáva. Keď ma objíme, cítim ako mi prebehne mráz po chrbte, ale kvôli šťastiu. Nikdy ho nechcem pustiť a pritom viem, že ak sa o tomto niekto dozvie, schytáme to obaja. Ublížime sebe aj iným. Ale nechať ho ísť, to nejde.. A to druhé taktiež nie.. Preto sa cítim zmätene ako už dlho nie. Ako to malé dievčatko na obrázku. Presne taký je môj výraz, keď ho držím.. On ho nevidí. A ani nechcem, aby videl.. Veď je to také jednoduché, predstierať, že sa nič nedeje..
Smiala som sa ľuďom, čo sa zoznámili s nejakým človekom a po pár dňoch tvrdili, ako strašne ho milujú. Neverila som im. Veď to predsa možné nie je.. Nepoznáš, nedokážeš milovať. A milujem? Ja ani sama neviem, som viac popletená ako všetky uzly sveta.. :/ Melem blbosti, ktoré nedávajú význam a miešajú sa cez seba..

Mesiac

26. července 2012 v 7:14 | Hobittka |  Témy týždňa

Tak blízko a pritom tak ďaleko..

Mesiac? Vieme o ňom dosť a pritom tak neuveriteľne málo. Môžeme ho vidieť, sledovať, avšak nikdy nie dočiahnuť a uchopiť. Práve preto je tak nádherný a veľkolepý, kvôli tomu, že je vo väčšine prípadov nedosiahnuteľný.
Sama občas snívam o tom, aké by to bolo prejsť sa po ňom, chytiť do ruky hŕstku prachu a vziať si ju na Zem. Áno, je to možno len guľa plná prachu, kráterov a ničoho zaujímaveho, ale nerobí ho práve to zaujímavým? Jednoduchý a pritom úžasný :) Bojím sa toho, že v budúcnosti bude neskutočné jednoduché sa tam dostať a bude to bežné.. Že to bude ako vo Futurame, postavajú tam 'Luna park' a na krásu tejto malej-veľkej guličky zabdunú. Na jej hlavnú stránku. Pretože by to bola škoda, tajomné veci by mali zostať tajomnými, nech sa má človek aspoň nad niečím zamýšľať.
Lebo keby sme vedeli o všetkom, na čom by nám vlastne záležalo a čo by sme mohli zisťovať? Nič..

Zhrnutie..

24. července 2012 v 3:02 | Hobittka |  Denníček

týchto dvoch pekných dní :)

Prázdniny sú v plnom prúde a veselo pokračujú ďalej a ja som konečne plno zdravá a schopná zábavy :)
Nedeľa bola od rána trošku divná, bolo mi až moc zle a nemohla som sa normálne najesť. Nevedela som prečo a nepomohlo nič na žalúdok. Snažila som sa zahubiť túto zlú náladu a tak sa samozrejme išlo von - do starej nepoužívanej školy Nedbalky, ktorá mi pripomenula časy pred rokom, keď som tam trávila každý jedeň deň :) Teraz som tam išla za síce inými ľuďmi, ale rovnakým výsledkom - príjemnou zábavou :) Vypili sa 3 litre kávy, z čoho som sa asi 10krát obliala a tá škvrna z toho trička nejde dole :D A popálila som si bradu, lebo som sa snažila piť priamo z termosky.. Bližšie zoznámenie s ľuďmi, ktorých poznám už dlhšie, ale von sme zatiaľ neboli - to sa mi páčilo ^^ Rozprávanie sa, fotenie, potom prišiel Zajačik, ktorému bola sľúbená mrkvička do.. :P Tak sa išlo do kauflandu na nákup.. a strašné zistenie že zajačik odišiel :( Ale neskôr večer mu to bolo odplatené, keď sme išli spolu dvaja von :) Ten chlapec je neskutočný.. Do 2 rána vonku, pričom potom ešte do 3 si písať na nete s tým, že pondelok som mala ísť do roboty.. Občas si pomyslím, či láska na prvý pohľad skutočne existuje :)
Pondelok ráno po 3 hodine bol ťažký.. zaspať som nemohla ani za svet, ktovie prečo.. Prevracanie sa v posteli a až moc živé sny, neznášam to.. Spala som dokopy asi hodinu a potom o 11 zvonil budík.. Shit. Aj tak som už nedokázala zaspať a tak som vstala a išla sa pomaly chystať :D Potom sa išlo do roboty, ďakujem Miške, ktorá tam so mnou tie krátke 2 hodinky pretrpí a rozdáme to na polku.. Stretlo sa plno ľudí, nakoniec sme išli spolu viacerí domov (teda väčšina na borinu, ja domov :D). Sama som si dokázala doma nafarbiť hlavu! :D Konečne znovu redhead a nie ružovka ^^ Potom po ďalšom chystaní smer borina - na chvíľočku :) A potom o 9 znovu (tajne..) za zajkom ^^ A pred chvíľou som prišla domov.. Bojím sa, že sa zaľúbim.. že sa znovu sklamem. Ale jeho pohľadu sa odolať nedá.. je to jeden z najzlatších ľudí na svete a to ja výzor nehodnotím, teda je na nižších priečkach..
Dobré dni, asi najlepšie prázdniny :) Aj keď najchaotickejšie :D

Ďalší zraz..

21. července 2012 v 16:02 | Hobittka |  Denníček

Na ktorom som naozaj skutočne skoro zomrela.. -.-

Neviem, čo k tomu dodať. Roztrhlo sa so zrazmi vrece a mne to vôbec nevadí, keďže sa všetko deje na Borine a tú mám peši 10 minút od domu.
Vzhľadom na môj chorobný stav v minulých dňoch sa čudujem, že som tam zvládla aj v týchto búrkach prestanovať a nezamrznúť pri tom. Ale kde sú dobrí ľudia, tam sú aj dobrí ohrievači :3 Pchať sa v stane pre troch piati bola sranda ale dnes som naozaj ocenila svoju postielku a krátky odpočinok v nej, pretože ja som spáč a "spať" dve hodiny necelé, to fakt nie je niečo premňa.
S Domčou po mojom príchode (neskoro som prišla, robota zdržala :()
Sranda bola, riadna, ako vždy, samozrejme :) Neexistuje, aby s hentými ľuďmi bola nuda :D Ale aj zima bola riadna, hlavne v noci, keď pršalo a bola búrka a to ráno.. Uff, to bolo ťažké, veľmi ťažké a mokré. Ale všetci sme to opäť spoločnými silami zvládli :)
Jedna a asi posledná normálna fotka s Paťkom :D
A ešte jedna s Riou :D síce si vôbec nepamätám, že by som sa fotila O_o
Bolo perfektne, síce mám všade modriny, jazvy, Deklovi pichli nôž do čela a brucha (náckovia), necítim si polovicu tela, celú noc aj ráno pršalo, bola zima, minula som si peniaze, nedokážem si rozčesať vlasy.. a tak :D A teším sa na 4. augusta, kedy je ďalší zraz ^^

Práca,práca,práca..

19. července 2012 v 20:32 | Hobittka |  Denníček

A pritom je jej tak málo..

Brigáda sem, brigáda tam. Keď sa mi konečne nejakú podarilo zohnať, musí to byť práve taká, kde vtieram ľuďom. Neznášam to, nebaví ma to a ešte aj ten plat je mizerný. 1,7 na hodinu, to už kde sme? :D Ale nie, frflať nebudem, pretože každý centík sa hodí :)
Rozdávať letáčiky ľuďom priamo pod ksicht je otravné. Ale sledovať ich výrazy, keď si ich berú, je celkom zábavné :D Našťastie dnes som mala to šťastie, že som stretla 2 spolužiačky, potom ďalšie 2 baby za mnou prišli, takže sa to rozdalo rýchlo a spoločnými silami, ďakujem im :) A človek tie 2 hodiny denne vydrží, aspoň si privyrobí konečne sám a nemusí počúvať rodičov.. Ale aj tak.. 3 eurá na deň sú máličko. Keby tam môžem zostať aspoň viac, alebo ten plat je vyšší, tak som spokojná.. Ale takto proste frflať musím :D
Ale dnes našťastie to dopadlo dobre, zajtra sa pôjde znovu, už na 2 hodiny, keďže dnes to bola len hodina :)

Chorá..

18. července 2012 v 19:34 | Hobittka |  Denníček

Vážne neznášam svoju 'imunitu'

Ak sa to vôbec ňou dá nazvať..
Prázdniny, žiadna škola a ja musím ležať v posteli a smrkať si nos každé 2 sekundy.. Môj nos pripomína Rudolfa, ale ja som si už zvykla. A nenávidím to.. Vždy, keď mám niečo naplánované, tak ochoriem. Akoby ma svet chcel nasilu nechať doma a uchrániť ma pred niečím? Nemyslím si..
Jedinou pomocou a radosťou mi je teraz One Piece a Luffyho debilný úsmev :) To je moja platonická láska :D
Avšak zajtra sa postavím na nohy, aj keď mi bude takto hrozne, pretože už druhý deň som nebola na brigáde a naozaj o ňu nechcem prísť.. Pretože všetky privyrobenia sa hodia.

Optimizmus v dnešnej dobe

17. července 2012 v 22:17 | Hobittka |  Témy týždňa

Je ho málo a je dôležitý..


Pod pojmom 'optimizmus' si nepredstavujem len pekné myšlienky, pozitívne názory, ale hlavne úsmev na tvári a hlasný, úprimný smiech. Ja sama sa za optimizmu už nepovažujem, aj keď niesom ani pesimista, ani realista. Som niečo medzi tým, každého z trošku, aj keď z realistu z toho mám najmenej, keďže som snílek :)
Optimizmus je dôležitý, skutočne a veľmi, pretože pozitívne, šťastné myšlienky potrebuje občas každý. Počuť, vidieť, pocítiť, či sám prežívať.. Keby nebolo veselých myšlienok, žili by sme v smútku a depresiach. A to žiaden človek nechce, ani ten najväčší pesimista. Aj ten v srdci túži byť šťastný a šťastie rozdávať navôkol. Vidím to na mojom otcovi, ktorý je rodený pesimista.. Zavrhne myšlienku ešte predtým ako sa vysloví - a pritom nič z toho nemyslí v zlom a vždy sa snaží ľudí rozosmiať a urobiť im dobrý deň. To na ňom obdivujem :)
A k skutočnej téme.. Optimizmus v dnešnej dobe? Pripadá mi, že je ho stále menej a menej. Samozrejme, ľudia žijú svoje životy ako najlepšie sa dá, ale pri dnešnej ekonomike a hlavne pri neskutočných politikoch, ľudia zabúdajú, čo je to skutočné šťastie a snažia sa len 'prežiť', pričom si to sami neuvedomujú.. Zavrhli svoje sny a spláchli ich do záchoda. Samozrejme nenarážam na všetkých.
Môj názor, moje myšlienky..

Včerajšok..

17. července 2012 v 15:30 | Hobittka |  Denníček

bol veľmi dobrý deň! :)

Dobre sa začalo už ráno, kedy mi volala kamarátka, že konečne prišlo moje milované Avenged Sevenfold tričko. To ma prebudilo okamžite :) Ďalšia dobrá správa prišla, keď mi ďalšia kamarátka povedala, že ju mám zaskočiť na brigáde a teta mi hneď volala. Umyla som sa, vychystala a išla pre svoje tričko ♥
Áno, je mi strašne veľké, lebo som si objednala pánske Lko, ale ja milujem veľké tričká :) Lebo ma nijak neobmedzujú a je mi v nich príjemne. Dala mi ho aj spolu s piersingami a tunelmi, ktoré sme objednávali. To bola ďalšia super vec, avšak potom doma som prišla nato, že som jednej babe objednala zlé tunely - ajaj. Nemyslela som nato a začala sa chystať na zraz (v priebehu týchto týždňov sa s nimi roztrhlo vrece, už je to tretí), na ktorý som síce nechcela najprv ísť, ale teraz vôbec neľutujem. Zoznámila som sa bližšie s ľuďmi, o ktorých som počula len z rozprávania, porozprávala sa s kamarátom fajn, bola v dobrej nálade (trošku alkoholu v tom samozrejme zapleteného bolo :)) a o niekoľko hodín išla domov. Tam ma potešila ďalšia vec - napísal mi kamarát, ktorého mám neskutočne moc rada, lenže teraz dlhšie sme sa nebavili, pretože sa udiala jedna nepríjemná vec medzi nami.. Bolo to milé prekvapenie, lebo on nepíše tak často :) A kvôli sprostým suchotám a neskutočnej únave som si musela ísť ľahnúť :D
Dnes už však tak dobrý deň nie je :( Mala som ísť konečne na brigádu a privyrobiť si, avšak po včerajšku som tak chorá, že ledva píšem tento článok :( Achjaj.. A to v piatok je ďalší zraz a ja chcem byť fit aj tam, aj v práci. Neznášam svoju imunitu!

Stephen King: Carrie

17. července 2012 v 11:37 | Hobittka

Kingova prvá kniha..

Carrie je outsiderka. V škole aj v živote. A pritom tak veľmi túži byť ako iní ľudia. Od malička robí všetko preto, aby sa vyrovnala ostatným, a hoci má už šestnásť rokov, nedarí sa jej to. Nepekné, neobľúbená, zakríknutá stredoškoláčka, navyše terorizovaná fanaticky nábožnou matkou, si však jedného dňa uvedomí isté vrodené schopnosti, ktorých rozsah sama sotva tuší. Carrie je telekinetička - vie silou vôle pohybovať predmetmi..
Práve tento fakt tvorí osnovu prvého slávneho románu amerického spisovateľa Stephena Kinga. King patrí v žánri hororu medzi najlepších svetových autorov. Zaujímavým spôsobom - formou spomienok, z výstrižkov, zo svedeckých výpovedí a rôznych citácií - skladá mozaikovitú koláž, a až z nej vystupuje jasný obraz života i vnútorneho sveta Carrie, nešťastnej ľudkej bytosti.
Podľa románu bol nakrútený aj rovnomerný film označovaný za najlepšiu kingovskú filmovú adaptáciu. Predstaviteľka Carrie, Sissy Spacek, získala za svoju veľkú prvú rolu v ňom Cenu americkej filmovej akadémie.
I keď dnes štyridsaťšesťročný úspešný spisovateľ S. King vydáva v poslednom čase približne jeden titul ročne, zväčša sú jeho prózy nekonvečné a originálne, a preto ich pozitívne hodnotia nielen čitatelia, ale aj literárna kritika.

Môj názor?
Pokiaľ vás zaujala zadná strana tejto knihy (sorry, naozaj to neviem pomenovať:D), tak si ju rozhodne prečítajte. Kniha má veľmi jednoduchý dej popísaný pekne napínavo. Najviac sa mi tam teda páčili tie výpovede ľudí :) To bolo zaujímavo spracované.
O filme natočenom podľa nej som počula už viackrát, avšak teraz si ho určite pozriem po dočítaní. Aj preto som odzačiatku bohužiaľ vedela, čo sa stane a ako to dopadne. Ale ani to nezatienilo dobrú stránku knihy :)
4/5

Odkaz na recenziu na film - TU

Hudba

15. července 2012 v 14:14 | Hobittka |  Mudrovanie

Niečo, čím žijem, aj keď sa tým neživím..


Avenged Sevenfold