Dobrý deň! :)

14. července 2012 v 17:47 | Hobittka |  Denníček

Veľmi, veľmi dobrý deň ^^

Človek je na niektorých ľudí dosť naviazaný a keď ich nemôže pravidelne NAOZAJ vídať, je to smutné. Práve preto ma potešilo, že som sa s pár takými ľuďmi po dlhšej dobe stretla! :) Hlavna s kamarátom, ktorého som videla pred dvomi rokmi. Bolo to zároveň príjemné, ako aj nepríjemné. Teda len to ďalšie lúčenie na konci, to je vždy.. fuj. Ale som šťastná, že na Comics Salone v septembri ich všetkých (a mnoho viac pokope!♥) uvidím zas. To tak zahreje pri srdci. :)
Spoločná bez Vikinky - fotila :) (Ja, Romanko, Sysa, Kira, Natala a Pony)
Začiatok bol však ťažký, pretože ja a stávať cez prázdniny skôr ako o 12? Nemožnej. Teraz som musela stávať o 9:30, čo je rekord týchto prázdnin. Som zvedavá, či ho prekonám. Dosť obkecávania. Snažila som sa prebrať, rozlepiť oči a zísť z postele - úspešne! Pobalila foťák, objektívy, zistila, že mi chýba na jednom kryt :(, ponadávala, hodila do tašky mobil, slúchadká, kľúče.. Čipovú! Kvôli nej som si musela pobaliť aj celú peňaženku :/.. A rýchlo sa vychystala. Samozrejme, autobus mi išiel až 10:54 a ja som už 40 bola hotová a nudila som sa. Potom som však išla o desať minút skôr a kašlala na všetko. Nastúpila do busu, zapala slúchadká, hypnotizovala jedného chlapca a tešila sa. Na stanici som bola už 11:11, keď som konečne našla nástupište 29 a išla čakať autobus z Hlohovca. Prvá prišla z Chrenovej (tu v Nitre) Viktória. Pricupotala ku mne, objali sme sa. Vykecávali. O pár minút nato mi zvoní mobil - Romanko. Prišiel skôr ako mal! :) Päť minút nám vysvetľoval, že je pri stránkoch, avšak nakoniec bol aj tak na opačnej strane. Vikina ho zbadala prvá, rozbehla sa a skočila na neho, objala ho svojím štýlom - veľmi silno a bolestivo. Pomaly som sa k ním doplazila a tiež sa s ním objala. Chvíľu kecali, potom sme však museli rozmýšľať, kde je Natala, Sysa a Kira. Tak som Nataly zavolala, samozrejme, v Nitre ešte neboli a keď som sa jej spýtala či vie kde je stanica, vyjadrila sa, že nie. Tak nastal dlhý telefonát s jej maminkou, nakoniec sme sa však úspešne dozvedeli, ako sa volá autobusová stanica ulica - Radičná. Maminka Nataly ju dala do navigačného a bolo vybavené. Nasledoval telefonát Pony. Taktiež tam už mala byť. Vikina jej volá, Pony sme akurát zobudili! :) Nevadí, povedala, že dá čoskoro vedieť. Cvak. Nastalo asi polhodinové rozprávanie s Romankom, o všeličom možnom, avšak potom konečne zazvonil môj mobil - Natala. Boli pri Mlynoch, tak som im povedala nech idú na železničnú. Jej mamina prišla nato, že sa do navigácie dá dať aj určitá železničná, či autobusová stanica. Super! :D Tak sme teda išli za nimi. Videli sme strieborný Citroen, jediné auto so značkou BL. Tak sme teda išli tým smerom. Ako prvú som uvidela Kiru a keďže som ju nepoznala, zoznámili sme sa. Zlatá baba :) Objatie so Sysou, Natalou. Odchod auta. Stres. Kam pôjdeme?! Volanie Pony - nikam nejde, nejdú jej autobusy ani vlaky. Nervy. Nadávanie na plnú hubu. Ďalšie volanie Pony - Vlaky idú, avšak nestíha sa vychystať a nemá peniaze. Ešte väčšie nervy. Medzitým sme boli na ceste do Mlynov. Zastavili sme sa na zmrzline, kde nikto nič nechcel, avšak keď Natala zvolala "Pozývam!" hneď sa všetkým zbehli slinky :) Tretie volanie Pony - Natala jej nadáva, avšak nemení názor. Čo už. Po štvrtom volaní, zároveň , kedy sme vkročili aj do Mlynov, Pony povedala, že príde a ide na vlak. Hnev bol preč. Výšplh po eskalátoroch na tretie poschodie, detský kútik, posadať si. Všetci postupne išli na wecko. Kecanie, kecanie, kecanie. Natala so Sysou išli hľadať ticketportal. Síce tam s Viktóriou žijeme, naozaj netušíme, kde to je :D Kecanie, kecanie. Volá mi Natala, že kde sme, že oni sú v NY v oddelení spodného prádla a plavok a máme prísť za nimi. A kurva! Tak sme išli.. prišli. Našli ich v spoločnej kabínke, na všetky okolité baby prišla depresia, pretože jej Déčka proste sebevedomie znižujú. Ďalšia polhodina čakania. Natala so Sysou si konečne vybrali, čo chceli a išlo sa do MCDonaldu.. Ble. Objednalo sa menu pre Partiu a všetci sme sa spokojne nažrali. Kecanie. Pony volá, že už je skoro v Nitre a máme jej kúpiť cigy. Rozhodli sme sa, že ja, Romanko a Vikinka jej pôjdeme naproti a zastavíme sa v trafike. Sysa nám dala peniaze. Jedny Rocket(r)ky. Fajn. Tak sme išli. Na trafiku sme zabudli (alebo sme sa vysrali?) a išli rovno za Pony. Nechcelo sa mi kráčať, sadla som si na lavičku, avšak tie dve potvory ma donútili ísť ďalej. Vidíme Pony. Preskakuje nejaký záhon :D Roman sa k nej rozbieha s krikom "Zabijeeeem ťaa!" Pony ho skoro odkopla :D Ďalšie objímanie a smer Mlyny späť. Pony rozpráva zážitky z Pohody, ktoré tu naozaj radšej spomínať nebudem :D Prišli sme do Mlynov, kúpili v trafike cigarety a išli späť do MCkáču. Ďalšie zážitky. Ideme preč z Mlynov do Centra. Ašak po ceste sme sa zastavili v neďalekom "parku" botanickej záhrady si niečo (:)) dať. Sysa dostala už v Mlynoch od Nataly úžasné penis lízatko. Začne ho lízať. Újeby. Všetci sa pri lízatku vystriedajú a tešia sa tomu. Zdržíme sa tam pomerne dlho a keďže Romanko musí stihnúť bus, nakoniec sa neochotne zdvihneme a ideme smer Centro. Toľko obchodných domov.. Cesou kecajú, ja som mierne mimo svet a rozmýšľam :D Po chvíle sme v Centre a v obchode, po ktorom Romanko celý deň túžil - Brloh. Kupuje lístok na Comics Salon, obdivujeme všetky hry, komiksy, mangy, knihy.. Otaku raj! Výjdeme a ideme smer záchody - zase. Natala sa prezlieka. Ideme cez Centro do sedačkovej zóny s free wifi. Posadáme si, Natala vyťahuje ntb.. Sysa pred nami zbadala obchod s bižutériou a hlavne - mašličkami. Odchádza. O tom, že sa vráti, pochybujeme. Natala kontroluje busy do Zámkov, mne pozerá bus domov. Zistia, že im ide za 28 minút, pričom sa musia ponáhľať. Stávame a balíme sa - ideme ďalej. Romanko nalieha, aby sme si spravili aspoň spoločnú fotku. Tak teda vyťahujem, poskladám, nastavím a CVAK! Viktorka odfotila prvú. Druhú ja. Fotiek je viac, avšak nezveriteľné :) Ideme cez prechod, lúčim sa s nimi ja a Vikina. Vidíme sa na Comics Salone, blablabla :) Čakám s Vikou asi 10 minút na prechode, pretože zelená proste nabehnúť nevedela, nakoniec však prechádzame. Viktória mi rozpráva príbeh o "Miriam, ktorá neznáša Tatianu" a ja sa len čudujem.. Ďalšie kecanie, bus ide o 15 minúť. Kecanie. Vidím 32ku. Viktória ma silno objíme, až prestanem dýchať a utekám nastúpiť. Vyťahujem slúchadká a počúvam...
Spoločná bezomňa :) (Romanko, Sysa, Vikina, Pony, Natala, Kira)

Rozpísala som ti sem pre seba, nech si to o pár mesiacov, rokov prečítam a pousmejem sa nad tým :))

Aký ste mali vy deň? :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama