2.Popíš 3 veci, z ktorých máš strach

11. srpna 2013 v 11:56 | Hobittka |  30 Days Challenges
  1. Tma - bojím sa jej, no naopak ju aj milujem. Milujem noc, keď hviezdy svietia nad hlavou a mesačné svetlo ti je tým jediným zdrojom svetla. Keď sme niekde v prírode, s kamarátmi a pozeráme sa na dekách ako hviezdy padajú z oblohy a nič iné vtedy neexistuje. Avšak keď som sama doma a vonku je tma, v dome je tma a ja sa snažím zaspať, bojím sa. Bojím sa, že ak otvorím oči, uvidím niečo, čo tam byť nemá. A ja si v tme stále nahováram, že tam niečo je! Videla som a čítala som už priveľa strašidelných príbehov, aby som si povedala, že také niečo sa proste nedeje. Proste viem, že sa to deje a bodka. Verím na nadprirodzené a mystické javy a mám z nich rešpekt. Obdivujem, ale že by som s nimi chcela mať niečo spoločné, to asi nie. Avšak to sa deje, len keď som úplne sama. Prípadne sama v izbe, s tým, že rodičia už spia a vonku je búrka, a ja pozerám horor, alebo si čítam knihu od Kinga. A stále mám v hlave jednu myšlienku - vypadne elektrina a ja zostanem úplne po tme, sama.. Rodičia prestanú existovať a mňa zožerie nejaký bubák. Fakt neviem, prečo si to stále nahováram, ale je to tak.
  2. Samota - môj strach zo samoty asi súsiví naozaj so všetkým, aj s tým problém hore. Až moc rýchlo sa dokážem na niekoho naviazať, tvrdím o ňom, že je môj kamarát a pritom to tak vôbec nie je a on si nakoniec odíde, jemu to jedno. No ja sa s tým musím zmieriť, pretože vo mne zanechal mnoho.. Bojím sa smrti ostatných. Nie moje, ale ich.. Pretože tá predstava, že už tu nebudú, je strašidelná. Možno to je tým, že už veľa krát sa mi stalo, že kamaráti, o ktorých som si myslela, že boli skutoční, už niesu. A keď s nimi idem po dlhej dobe von, ukáže sa, že si už nemáme čo povedať, alebo sú úplne hnusní a stále len provokujú so slovami "Ja k tebe neviem byť iný." a pritom iní vtedy boli.. Nechcem to rozoberať, viem, že to nikoho nezaujíma, ale ja sa bojím samoty.. Neznášam ju. Ale keď som bola mladšia, bola som za ňu vďačná. No vtedy som ešte nepoznala, čo sú to kamaráti a aké to je, keď si v nejakom kolektíve a vzájomne sa smejete na všetkom.. A nechcem znovu tak skončiť. Momentálne je mojím najlepším priateľom, človekom v mojom živote, svetlo mojich ciest, jednoznačne Matt. Bez neho si neviem už predstaviť život, vlastne si bez neho neviem predstaviť nič. Keby ho nemám, asi by som sa znovu uzavrela a sedela len doma, pozerala seriály a všetky telefonáty rušila. Ak stratím jeho, prídem o celý môj život..
  3. Vyrastanie - pamätám si seba, keď som mala 13 rokov a strašne som sa tešila, keď budem mať aspoň tých 17. Chcela som vyrásť, byť staršia, krajšia, vyššia, múdrejšia, mať veľa kamarátov, chodiť na moju vysnenú školu.. Múdrejšia nie som, staršia som, myslím, že aj do krásy som vyrástla, do výšky síce nie.. Mám kamarátov, aj keď len pár z nich je tých pravých, ale milujem ich. Nechodím na svoju vysnenú školu a snívam o nej každý deň. Ale už chcem zastaviť svoj vek! Proste povedať mu STOP, už nestúpaj, už si vysoký! Viem, je to blbosť, keď si o sebe 17ročné dievča myslí, že je staré.. Nemyslím si, že som stará, to vôbec nie, ale nechcem byť dospelá.. Nechcem presiahnuť tú tenkú čiaru dospelosti. Chcem zostať navždy dieťaťom, riešiť tie malicherné problémy týkajúce sa chlapcov, kamarátov, rodičov a školy.. Nechcem riešiť to, čo riešia dospelí. Nechcem byť ako oni.. Nechcem sa uzavrieť do jednej veľkej vzduchovej bubliny a žiť pre robotu. Nechcem mať život, v ktorom každodenná rutina začína vstávaním do práce, prácou, príchodom domov, pozeraním televízie a spaním.. Chcem žiť ako doteraz! Aj tak si nemyslím, že ja niekedy budem schopná dospieť úplne.. Myšlienkami možno áno, no skutkami nie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 11. srpna 2013 v 12:04 | Reagovat

ak môže byť strach aspoň trochu racionálny, tak ten tvoj je, všetko čo si napísala dokonale vystihuje aj mňa :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama