Září 2013

Thermo Cup

28. září 2013 v 20:02 | Hobittka |  Some other things
Dnes len krátky článok o termo hrnčeku/pohári, ktorý som si už veľmi dlhú dobu chcela kúpiť. Rozmýšľala som, že si nejaký nájdem na internete, ale bála som sa, či by prežil prepravu našou úžasnou poštou, tak som radšej len pozerala v meste a v Albi na pár narazila. Dizajnovo sa mi moc nepáčili, tento mi prišiel najkrajší. Ale človek si môže po výplate urobiť malú, drahú radosť, no nie? ^^


Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, je to fotené len mobilom, keďže foťák je vybitý a akosi sa mi nechce batéria dobíjať, veľa práce. Musím povedať, že pohár je možno trošku malý nato, koľko kávy som ja schopná vypiť ráno. Ale aspoň sa môžem kontrolovať. Nepreteká (samozrejme, keď ho pretočím dole hlavou, vytečie:D), teplo udržuje a hlavne - je vyrobený z recyklovaného materiálu (aspoň to bolo na krabici), takže som možno aj prírodu trošku ušetrila, yahuu! :D A je fakt ťažký, aj sám o sebe. Najviac sa bojím toho, že pri mojej šikovnosti sa mi proste rozbije.

CENA: 12€
OBCHOD: Nákupné stredisko Mlyny Nitra - ALBI
SPOKOJNOSŤ: 85%

Prvá hodina bassgitary

24. září 2013 v 19:55 | Hobittka |  Denníček
Naozaj som sa bála tam ísť, ani som nevedela prečo. Mám proste strach z nového prostredia a nových ľudí - hlavne pokiaľ ide o učenie. Keď som už o 17:35 stála pred dverami ARS štúdia a rozmýšľala, či mám ísť dnu, či mám zavolať alebo sa mám vyhovoriť, že nemôžem - rozhodla som sa. Žiaden strach ma neprekoná. Nemôžem byť taký xenofobik! Tak som chytila mobil do ruky a vytočila učiteľove číslo - "Po schodoch a posledné dvere na konci vľavo." Na moje super orientačné schopnosti som to našla rýchlo :D (Keďže tam bola jediná cesta kade sa dalo ísť..) Už ma čakal vo dverách - tmavší tridsiatnik s milým úsmevom na tvári, tak som si ho fakt nepredstavovala. V mobile znel tak trochu zle. Naživo vyzeral sympaticky a naozaj, bol neskutočne zlatý, trošku zvedavý, ale v zlatej miere. Úplne uvoľnene sa s ním dalo rozprávať, takže téma hneď opadla. Potom sa rýchlo vrátila, keď mi podal do ruky bassu patriacu štúdiu, podal mi kábel (úspešne som zapojila!) a dal mi pred seba prefotené noty. Jediné čo zo mňa po otázke "Vieš základy nôt?" vypadlo bolo "Hehe, nie. Na akustike som sa teórií a notám vždy vyhýbala. Učiteľka mi povedala, čo mám hrať, tak som hrala. Bez nôt, hehe." fakt som mala pocit, že môj kŕčovitý úsmev musí prekuknúť. Ale hneď mi všetko krásne začal vysvetľovať, noty, takty, doby a je to ľahšie ako som si myslela. Len si nato musím zvyknúť. Začali sme s jednoduchými notami, struny som už našťastie poznala, ale fakt som sa nedokázala sústrediť na noty, sledovať si ich a ešte rýchlo brnkať. Ale pochválil ma, vraj pekne držím struny a vidieť, že som už predtým hrávala :3 Viem, že človeka pochváli každý, aby ho povzbudil, ale mňa to fakt potešilo! :D Pýtal sa ma, či plánujem niekedy vstúpiť do kapely. Popravde, plánujem, ale je to vo hviezdach. Nenápadne mi dal tip, že pokiaľ všetko pôjde super-duper a ja budem extra šikovná, dve baby zo štúdia hľadajú bassistku.. Uvidíme :D
Áno, bude zo mňa druhá Mio z K-Onu ^^ Dobre, nebudem si fandiť radšej :D

Život na dedine

21. září 2013 v 13:19 | Hobittka |  Témy týždňa
Dnes to bude len kratší článok na tému týždňa. Nemám moc náladu na blog, nemám moc náladu všeobecne, ale o tom potom. Ešte pred rokom som žila v meste. Nebolo to veľké mesto, ale tak čo sa dá očakávať od Slovenska. Všetko tu je ako dedina v porovnaní s inými, väčšími, krajinami. Ja som to však brala ako mesto, ako rušné a hlučné, smradľavé mesto. Ale aj tak som sa nechcela presťahovať na dedinu - ono to vlastne ani dedina nie je, je to mestská časť Nitry, chodí sem MHD aj prímestská doprava, takže je to časť mesta. Má to však vlastný názov, Párovské Háje, a žije tu veľmi málo ľudí. Fakt som sa sem nechcela nasťahovať. Autobusy raz za hodinu, cez víkendy raz za dve, ticho ako v hrobe, žadna možnosť ísť peši do mesta, pokiaľ sa mi teda nehce hodinu kráčať po asfaltke s možnosťou zrazenia. Chcela som však, aby bola mama šťastná. Už dlho sa chcela presťahovať do domu a PH boli jej sen, keďže nám tu žijú známi. Takže sa sťahovalo a vlastne ešte stále sťahuje, keďže dom nie je dorobený. Je tu zima a moju izbu neohreje ani kúrenie, ani kachle. Ale nesťažujem si. Aj keď taxík sem stojí 7€ z Nitry, čo je fakt prehnaná cena nato, že je to len 4 kilometre od Nitry. Ale milujem to tu. Ani neviem prečo.. Mám tu možnosť uniknúť pred realitou.. Hocikedy môžem zobrať psa, ísť do lesa na prechádzku a len tak kráčať a vychutnávať si čistý vzduch, čo sa v meste nedalo. A som slávna! Človek sa len nasťahuje na dedinu a už o sebe počúva rôzne klebety, príde mi to vtipné a nevadí mi to :D Keď sama viem, čo je pravda.. Asi by som sa do mesta znovu presťahovať nechcela. Jedine kvôli tomu, aby som mohla dlhšie bývať vonku a ľahšie sa vždy dostala domov :)

Rozchod neznamená koniec..

16. září 2013 v 19:13 | Hobittka |  Myšlienky
Neviem, čo sa mohlo pokaziť, že sme sa dopracovali až k tomuto. Respektíve ja. Milujem ho a viem, že aj on mňa. Lenže ja si to potrebujem urovnať v hlave, usporiadať si myšlienky a uvedomiť si, ako veľmi ho milujem. Nikdy by som sa s ním nedokázala rozlúčiť navždy, je to človek, ktorý je premňa najdôležitejší - vždy bol a bude. Ale obidvaja to potrebujeme.. Nejaký ten čas, kedy nebudeme spolu ako pár, ale 'len' ako najlepší kamaráti. A viem, že príde čas, kedy sa to usmerní a vráti sa to späť. Vrátia sa časy, kedy sme všetko vedeli vyriešiť rozumne.. Kedy som nebola ja tá, čo mu všetko vyčíta. Pretože teraz to tak je - robím z neho toho zlého, pričom si väčšinou za všetko môžem sama. A ja nechcem ubližovať.. Ani sebe, ani jemu. My sa nerozchádzame ako pár, ktorý k sebe už dlho nepatrí, my sa rozchádzame ako pár, ktorý si k sebe musí znovu nájsť cestu. A my tu cestu nájdeme, nech to trvá hocikoľko. Milujem ho a viem, že budeme spolu.. Z mojej strany určite.
Možno to niekomu pripadá hlúpe. Možno to niekto nechápe. Prečo by sa niekto, kto sa miluje, mal od seba odlučovať? Pretože človek si až pri odlúčení uvedomí, ako veľmi je tá osoba dôležitá.. Premňa to tak je. Nebudem plakať. Nemám prečo. My si nehovoríme zbohom, my privítavame nový začiatok, aj keď to možno vyzerá ako koniec. Ale koniec to určite nie je..
Btw - ak si to čítaš Matt, milujem ťa :) A dúfam, že to vieš.. Prepáč za posledné týždne a zato, aká som k tebe bola. Kurča :)

Vyživujúca kúra na vlasy od Avonu

14. září 2013 v 16:03 | Hobittka |  Cosmetics
Spolužiačka mi dala moju mini objednávku po dvoch mesiacoch od objednania a to si už fakt nepamätám, že by som si to bola vôbec objednávala. Ale nejak mi to nevadí, drahé to nebolo a zle to nevyzerá. Takže, hor sa na recenziu:

Nezmývateľná vyživujúca kúra s marockým argánovým olejom (zľavová cena 2,9€)
Obsahuje provitamín B5, vitamín E - pomáha vyživovať a zjemniť suché, poškodené vlasy. Vhodné na všetky typy vlasov. Prinavracia lesk a zdravý vzhľad zničeným vlasom. Toľko v rýchlosti. Nemôžem ho zatiaľ hodnotiť, kým som ho nepoužila. Vôňu má veľmi peknú, konzistenciu približne rovnakú ako sérum na suché končeky od Oriflamu, akurát mi príde menej hutný. Hodnotiť budem po niekoľkých týždňoch používania.
30ml

Čo so mnou je?

12. září 2013 v 17:04 | Hobittka |  Denníček
V poslednej dobe nemám skoro žiaden čas a to sa škola a krúžky ešte poriadne ani nerozbehli. Stíham obiehať Affs, len akosi nestíham písať vlastné články, preto teraz len na rýchlo - objasnenie situácie, čo vlastne celé dni robím.
Pozerám Pretty little liars a učím sa -_-.. Na nič iné nemám vôbec žiaden čas a to hlavne kvôli tomu seriálu :D Som veľmi rada, že som to začala pozerať, ale fakt mám pocit, že to pozerám už večnosť a to som len na 2. sérií.. A najviac - Hanna a Caleb ♥ Dokonalý párik.
Od utorka začínam chodiť na bassgitaru - mám tam ísť na 17:45 a zatiaľ vôbec nič neviem, bolo to vybavované cez kamaráta, takže mám v tom trošku veľký chaos. A bojím sa. Nerada sa nechávam učiť od niekoho, koho nepoznám a ešte v tom nemám žiadnu skúsenosť.. Ani neviem ako ten chlap vyzerá, koľko má rokov, či mi bude nadávať, keď nebudem niečo ovládať, alebo niečo podobné.. Som posero. Ale inak sa tam teším, konečne začnem niečo skutočne robiť.
V škole som sa zapísala na dva krúžky - Cvičenia z chémie, ktoré naozaj potrebujem. Na seminároch to je zatiaľ čistá hrôza. Zisťujem, že nič neviem.. Neviem ani ióny pomenovať. Cítim sa tam tak trochu trápne, keď je tam toľko kockatých hláv. Čo tam vôbec robím? Veterinárstvo.. to jediné možno udržuje moju nádej nad vodou.
Druhý krúžok je príprava na olympiádu z biológie. Vyberala som si medzi ňou a Aplikovanou biológiou, ale keďže tá je skôr pre maturantov, vyhrala olympiáda. Asi to chcem skúsiť.. Nič zato nedám a keby sa mi náhodou podarilo niečo dosiahnuť, sú to plusové body na vysokú.
A posledná záujmová činnosť sú koníky. Minulý týždeň sme sa boli pozrieť na ranč a teraz už len musím počkať na kamarátku, kým sa mi ozve a dohodneme si termín. Nechcem ju do toho moc hnať, je to čisto na jej dobrej vôli. Ale dúfam, že to víde :)
EDIT: Takže zmena - namiesto Cvičení z chémie (keďže nám profesorka povedala, že to bude len seminár, na ktorý my aj tak chodíme) som si nakoniec dala tú Aplikovanú biológiu a na tú sa aj celkom teším :) A ešte neviem, či sa nakoniec zahlásim aj na tú olympiádu, keďže by som tam bola asi jediná z triedy. Uvidíme, podľa času.

Plán na tento (školský) rok

9. září 2013 v 21:39 | Hobittka |  Denníček
1. Začať sa normálne učiť - viem, že to tvrdím každý rok a viem, že niesom jediná. Avšak toto je posledný rok, kedy sa naozaj niečo môžem naučiť, ten budúci bude čisto o strese z maturity. Preto zaberiem už na začiatku, budem si písať krásne poznámky, nech sa potom z toho môžem učiť aj na maturitu. Uprednostním učenie pred svojim voľným časom. Musím. Ak sa chcem dostať na svoju vytúženú školu, tak sa s tým proste musím zmieriť a makať! :)
2. Zamakať na postave - fakt niesom za anorexiu, ani sa o ňu nechcem snažiť, nechcem schudnúť vyrázne, chcem si len spevniť telo. Pretože je rozdiel medzi chudým zadkom a vyšportovaným zadkom :) Ja moc ani nechcem chudý zadok (a vlastne všetko okolo toho), chcem, aby ma bolo začo chytiť, ale chcem, aby to DAČO bolo pekné a príjemné aj na pohľad :)
3. Vrátiť sa späť ku koňom - Už sú to asi 4 roky, čo som naposledy na koňovi kvôli zdravotným problém sedela. Teraz sa mi naskytla príležitosť sa k ním vrátiť späť. Možno nie priamo do sedla, ale horsemanship je niečo, čo chcem vyskúšať.. Príde mi to ako správny prístup ku koňom. Získať si lásku koňa nie zo sedla, ale zo zeme.. Byť s ním ♥ To je ono :)
4. Hrať na gitare - mám doma akustiku a elektrickú bassgitaru. Chcem sa zlepšiť najprv v tej akustike, keďže to sú základy a potom sa naučiť hrať na bassgitare. A už som si aj vyhliadla aj ZUŠku (základnú umeleckú školu), kam by som mohla chodiť a učiť sa na basse. Jú, ak to všetko výjde, budem neskutočne happy! ^^
5. Začať si vypisovat svoju fantáziu - asi nie teda do podoby knižnej, ale chcela by som sa zamerať znovu na poviedky. V hlave mám aj pár námetov na knihu, lenže pochybujem, že ja sa niekedy budem schopná dokopať k tak veľkému rozhodnutiu. Ale tak písanie poviedok nikomu nikdy neuškodilo :)

Fajčenie škodí zdraviu..

8. září 2013 v 22:40 | Hobittka |  Myšlienky
Tak prečo potom ľudia fajčia? Prečo som vôbec ja s tým začala, keď je to len bezcieľné a zbytočné mrhanie peniazmi, zdravím a úctou? Vždy som tvrdila, že cigarety neznášam, pretože moja mamina je silný fajčiar a ja stále zápasím s myšlienkou, že práve kvôli cigaretám bude na svete kratšie.. No aj tak som fajčiť začala. Možno nefajčím od svojich 13tich ako kopu iných mladších detí, ale aj tak sa hanbím zato, že fajčím.. Že som sa nato dala z vlastnej vôle a iniciativy. Nikto ma k tomu nenútil, netlačil.. Sama som si to vybrala a to len preten chvíľkový pocit pokoja, ktorý po roku fajčenia už aj tak nepociťujem. Už je to len o čistej potrebe si zapáliť, keď sedíme niekde v bare, o potrebe potiahnuť do seba ten skurvene lahodný dym.. Som druhý deň bez cigarety a rozhodla som sa, že s tým skoncujem. Ja nechcem prehrať tento zápas. Nezmierim sa s tým, že budem závislá na niečom tak odpornom. Radšej si kúpim nejaké pekné oblečenie ako každý druhý-tretí deň míňať 3,2€ na jednu krabičku, ktorá mi aj tak nevydrží ani týždeň. STOP! Mám sedemnásť, nebudem si kvôli tomu spôsobovať zbytočné problémy.. Fajčenie je svinstvo! A keby sa môžem vrátiť do minulosti, prefackám sa, pretože som s tým nikdy nemala začínať..
Ak nemáte vážny dôvod, nikdy nezačnite fajčiť. Možno už nikdy nebudete môcť prestať.. A sama som toho názoru, že každý na niečo zomrieť musí, ale to sú len výhovorky.. Pretože som slabá. Rozhodne chcem prestať fajčiť. Aspoň kým nebudem mať stály vyvážený plat a 18 rokov, ja z toho problémy mať nechcem.. Nechcem rodičom kradnúť peniaze na nejakú posratú krabičku! Už som im spôsobila dosť bolesti, nemusím spôsobovať ešte ďalšiu.. Koniec myšlienok, prázdnych slov, sťažností.. Neviem, čo to je..

Potrat

7. září 2013 v 22:57 | Hobittka |  Témy týždňa
S ťažkými témami týždňa sa akoby rotrhlo vrece. Nanajvýš, toto je až priveľmi citlivá téma snáď pre každého. Ale aby som povedala pravdu, nepatrím medzi veľkých milovníkov detí, vlastne ich ani nemám rada. Neviem prečo, trochu sa ich bojím. Neviem vôbec, či chcem deti. Ale samozrejme by som v živote žiadnemu z nich neublížila!
Neviem si predstaviť situáciu, že by som sa teraz dozvedela, že som tehotná. Popravde, aj sa toho občas trochu bojím. Jedno viem však určite - nikdy by som na potrat nešla..
Chodím na cirkevnú školu, kde je toto jedna z hlavných tém, ktoré často preberáme. Učia nás tam, že život sa začína počatím a teda potrat = zabitie. Asi neverím tomu, že už pri počatí dieťa vie, že existuje, predsalen ide 'len' o zárodok, embryo.. Avšak v období, v ktorom sa potrat vykonáva, už plne cíti.. Stačili mi videá, ktoré nám púšťali (tá škola je fakt chorá, to mi verte.. to nie sú veriaci ľudia, to už je čistá sekta, ale o tom neskôr) a príbehy, o ktorých rozprávali.. Stihla som si o tom už vytvoriť svoj vlastný názor a nemienim ho meniť - potrat nie, avšak mladou mamičkou by som tiež nechcela byť. A neviem, či by som nemala zlé svedomie z toho, keby dám dieťa na adopciu.. Potrat je však z týchto možností ten najhorší. Proste nie. Nikdy..
Chápem ženy, ktoré sú znásilnené, otehotnia a chcú ísť potom na potrat. Neviem však, či by som práve ja dokázala to dieťa nenávidieť a zabiť.. Ako som už povedala, deti nemám v láske, ale nenávisť to nie je.. Asi to je len strach, že im ublížim. A nikdy by som to urobiť nechcela.
Je to fakt ťažká téma.. Hlavne aj v rodine máme teraz takú situáciu. Brat má 18ročnú priateľku, ktorá len teraz cez prázdniny mala 18. On má 27. Býva v Prahe a prišiel sem domov hlavne preto, aby nám oznámil, že jeho priateľka je tehotná a on sa teší na dieťa. Ona sa bojí, pochopiteľne.. Dieťa asi nechce. Lenže brat ho chce. Osobne si myslím, že dievčaťu to zničí život (nehovorím, že to neprinesie aj lásku, ale rozhodne to bude mať ťažké).. Čo by ste robili na jej mieste? Navyše sú spolu strašne krátko.. Čo ak zostane nakoniec s dieťaťom sama? Taká mladá? Môj brat toho schopný nie je, ale stať sa môže hocičo.. Ja fakt neviem.

Nohavice Esmara

6. září 2013 v 22:26 | Hobittka |  Fashion
Už dlhšiu dobu som potrebovala nejaké normálne, pohodlné, čierne nohavice, pretože v podstate so všetkými niečo mám - roztrhnuté, chýbajúci gombík, nefungujúci zips, popísané.. A keďže už leto nám pomaly máva na rozlúčku :(, tak bolo načase si zohnať dlhé normálne na jeseň.
Ospravedlňte tam tie moje prsty, nohavice sa fakt nedajú dobre odfotiť :D
Akurát mám, ako vždy, problém s dĺžkou, takže sa budú musieť skrátiť. A teda aj zúžiť ešte na konci.. Fuck. Nevadí, nosiť ich budem aj zrolované, nevermind :D A kvôli mojej postave v podstate s nohavicami nemôžem moc vymýšľať - mám veľkú riť, som strašne maličká a mám úzky pás.. Takže som rada, keď si nájdem nejaké, čo prevlečiem cez boky a dokonca mi aj držia na páse. Yahuuu! Preto radšej nosím legíny :)
CENA: 10€ (No nekúp to :3)
OBCHOD: Lidl
SPOKOJNOSŤ: 95% (kvôli dĺžke, ale to sa dorovná)