Denníček

Pykaj za svoje hriechy..

6. října 2013 v 10:12 | Hobittka
Tak veľmi by som si želala, aby to bolo možné.. Aby sa mohlo zabudnúť na všetko, obrátiť všetky listy späť a začať znovu.. Ale viem, že už je neskoro, viem, že sa to nedá a viem, že si za to môžem sama..
Odhodila som ho, podupala po ňom a ešte z neho urobila tú najväčšiu beštiu.. A až neskoro dozrela a uvedomila si, že ja som toho príčinou, prečo sa toto celé momentálne deje.. Brala som ho ako samozrejmosť, ktorá ma nikdy neopustí, ktorá tu bude navždy. A práve preto som nedokázala pochopiť, prečo by to mala byť moja chyba.. Veď bol môj, nie?
Nie nebol a ja som si to mala uvedomiť.. A ja som mu kázala, aby o mňa bojoval, aby mi dokázal, že zato stojí.. Panebože, veď on mi to dokazoval skoro celé 2 roky.. Len jedna udalosť v minulosti mi zmenila trošku pohľad, ale momentálne chcem vymazať takéto spomienky, o ktorých som až doteraz nevedela a venovať sa tým krásnym.. Tak šialene to bolí.. Bolí to, pretože tie spomienky sú až moc krásne a všetko je to preč.. Zo dňa na deň.. Z chyby na chybu.
A jediné, čo stále dookola počúvam je, že musím zabudnúť.. Musím sa pohnúť ďalej. Ale ja chcem byť zaseknutá, pretože si nedokážem priznať, že toto je skutočnosť, toto je REALITA.

Prvá hodina bassgitary

24. září 2013 v 19:55 | Hobittka
Naozaj som sa bála tam ísť, ani som nevedela prečo. Mám proste strach z nového prostredia a nových ľudí - hlavne pokiaľ ide o učenie. Keď som už o 17:35 stála pred dverami ARS štúdia a rozmýšľala, či mám ísť dnu, či mám zavolať alebo sa mám vyhovoriť, že nemôžem - rozhodla som sa. Žiaden strach ma neprekoná. Nemôžem byť taký xenofobik! Tak som chytila mobil do ruky a vytočila učiteľove číslo - "Po schodoch a posledné dvere na konci vľavo." Na moje super orientačné schopnosti som to našla rýchlo :D (Keďže tam bola jediná cesta kade sa dalo ísť..) Už ma čakal vo dverách - tmavší tridsiatnik s milým úsmevom na tvári, tak som si ho fakt nepredstavovala. V mobile znel tak trochu zle. Naživo vyzeral sympaticky a naozaj, bol neskutočne zlatý, trošku zvedavý, ale v zlatej miere. Úplne uvoľnene sa s ním dalo rozprávať, takže téma hneď opadla. Potom sa rýchlo vrátila, keď mi podal do ruky bassu patriacu štúdiu, podal mi kábel (úspešne som zapojila!) a dal mi pred seba prefotené noty. Jediné čo zo mňa po otázke "Vieš základy nôt?" vypadlo bolo "Hehe, nie. Na akustike som sa teórií a notám vždy vyhýbala. Učiteľka mi povedala, čo mám hrať, tak som hrala. Bez nôt, hehe." fakt som mala pocit, že môj kŕčovitý úsmev musí prekuknúť. Ale hneď mi všetko krásne začal vysvetľovať, noty, takty, doby a je to ľahšie ako som si myslela. Len si nato musím zvyknúť. Začali sme s jednoduchými notami, struny som už našťastie poznala, ale fakt som sa nedokázala sústrediť na noty, sledovať si ich a ešte rýchlo brnkať. Ale pochválil ma, vraj pekne držím struny a vidieť, že som už predtým hrávala :3 Viem, že človeka pochváli každý, aby ho povzbudil, ale mňa to fakt potešilo! :D Pýtal sa ma, či plánujem niekedy vstúpiť do kapely. Popravde, plánujem, ale je to vo hviezdach. Nenápadne mi dal tip, že pokiaľ všetko pôjde super-duper a ja budem extra šikovná, dve baby zo štúdia hľadajú bassistku.. Uvidíme :D
Áno, bude zo mňa druhá Mio z K-Onu ^^ Dobre, nebudem si fandiť radšej :D

Čo so mnou je?

12. září 2013 v 17:04 | Hobittka
V poslednej dobe nemám skoro žiaden čas a to sa škola a krúžky ešte poriadne ani nerozbehli. Stíham obiehať Affs, len akosi nestíham písať vlastné články, preto teraz len na rýchlo - objasnenie situácie, čo vlastne celé dni robím.
Pozerám Pretty little liars a učím sa -_-.. Na nič iné nemám vôbec žiaden čas a to hlavne kvôli tomu seriálu :D Som veľmi rada, že som to začala pozerať, ale fakt mám pocit, že to pozerám už večnosť a to som len na 2. sérií.. A najviac - Hanna a Caleb ♥ Dokonalý párik.
Od utorka začínam chodiť na bassgitaru - mám tam ísť na 17:45 a zatiaľ vôbec nič neviem, bolo to vybavované cez kamaráta, takže mám v tom trošku veľký chaos. A bojím sa. Nerada sa nechávam učiť od niekoho, koho nepoznám a ešte v tom nemám žiadnu skúsenosť.. Ani neviem ako ten chlap vyzerá, koľko má rokov, či mi bude nadávať, keď nebudem niečo ovládať, alebo niečo podobné.. Som posero. Ale inak sa tam teším, konečne začnem niečo skutočne robiť.
V škole som sa zapísala na dva krúžky - Cvičenia z chémie, ktoré naozaj potrebujem. Na seminároch to je zatiaľ čistá hrôza. Zisťujem, že nič neviem.. Neviem ani ióny pomenovať. Cítim sa tam tak trochu trápne, keď je tam toľko kockatých hláv. Čo tam vôbec robím? Veterinárstvo.. to jediné možno udržuje moju nádej nad vodou.
Druhý krúžok je príprava na olympiádu z biológie. Vyberala som si medzi ňou a Aplikovanou biológiou, ale keďže tá je skôr pre maturantov, vyhrala olympiáda. Asi to chcem skúsiť.. Nič zato nedám a keby sa mi náhodou podarilo niečo dosiahnuť, sú to plusové body na vysokú.
A posledná záujmová činnosť sú koníky. Minulý týždeň sme sa boli pozrieť na ranč a teraz už len musím počkať na kamarátku, kým sa mi ozve a dohodneme si termín. Nechcem ju do toho moc hnať, je to čisto na jej dobrej vôli. Ale dúfam, že to víde :)
EDIT: Takže zmena - namiesto Cvičení z chémie (keďže nám profesorka povedala, že to bude len seminár, na ktorý my aj tak chodíme) som si nakoniec dala tú Aplikovanú biológiu a na tú sa aj celkom teším :) A ešte neviem, či sa nakoniec zahlásim aj na tú olympiádu, keďže by som tam bola asi jediná z triedy. Uvidíme, podľa času.

Plán na tento (školský) rok

9. září 2013 v 21:39 | Hobittka
1. Začať sa normálne učiť - viem, že to tvrdím každý rok a viem, že niesom jediná. Avšak toto je posledný rok, kedy sa naozaj niečo môžem naučiť, ten budúci bude čisto o strese z maturity. Preto zaberiem už na začiatku, budem si písať krásne poznámky, nech sa potom z toho môžem učiť aj na maturitu. Uprednostním učenie pred svojim voľným časom. Musím. Ak sa chcem dostať na svoju vytúženú školu, tak sa s tým proste musím zmieriť a makať! :)
2. Zamakať na postave - fakt niesom za anorexiu, ani sa o ňu nechcem snažiť, nechcem schudnúť vyrázne, chcem si len spevniť telo. Pretože je rozdiel medzi chudým zadkom a vyšportovaným zadkom :) Ja moc ani nechcem chudý zadok (a vlastne všetko okolo toho), chcem, aby ma bolo začo chytiť, ale chcem, aby to DAČO bolo pekné a príjemné aj na pohľad :)
3. Vrátiť sa späť ku koňom - Už sú to asi 4 roky, čo som naposledy na koňovi kvôli zdravotným problém sedela. Teraz sa mi naskytla príležitosť sa k ním vrátiť späť. Možno nie priamo do sedla, ale horsemanship je niečo, čo chcem vyskúšať.. Príde mi to ako správny prístup ku koňom. Získať si lásku koňa nie zo sedla, ale zo zeme.. Byť s ním ♥ To je ono :)
4. Hrať na gitare - mám doma akustiku a elektrickú bassgitaru. Chcem sa zlepšiť najprv v tej akustike, keďže to sú základy a potom sa naučiť hrať na bassgitare. A už som si aj vyhliadla aj ZUŠku (základnú umeleckú školu), kam by som mohla chodiť a učiť sa na basse. Jú, ak to všetko výjde, budem neskutočne happy! ^^
5. Začať si vypisovat svoju fantáziu - asi nie teda do podoby knižnej, ale chcela by som sa zamerať znovu na poviedky. V hlave mám aj pár námetov na knihu, lenže pochybujem, že ja sa niekedy budem schopná dokopať k tak veľkému rozhodnutiu. Ale tak písanie poviedok nikomu nikdy neuškodilo :)

No time..

4. září 2013 v 19:58 | Hobittka
Je mi to ľúto, ale ešte dnes na blog nemám žiaden čas - totiž už sa dostávame do učenia a hneď zajtra píšeme vstupný test z nemčiny a ešte z minulého času, o ktorom ja nemám ani páru. Povedala som si, že začnem dobre, tak chcem dostať aspoň 2/3, keď už nič iné..
Ospravedlňujem sa aj zato, že neobieham - zajtra to už bude voľnejšie, takže bude aj viac času.. Napíšem aspoň článok na tému týždňa a skúsim ešte niečo vymyslieť. Fakt je toho moc, so spolužiačkami si zháňame ďalšie brigády (akoby ich nebolo málo) + gitara + chcem začať chodiť ku koňom znovu. A práve teraz mi tu Matt spinká na posteli, ale už jeho čas vyprchal, takže ho idem zobudiť, pretože už tu môže byť len hodinu, tak nech neprespí všetko.. Dnes sme spolu 11 mesiacov :)♥ Neverím, že už o mesiac to bude presne rok.. Neuveriteľne rýchlo to letí.
Takže ešte raz obrovské ospravedlnenie posielam, hlavne Affčkam, snáď stihnem večer obehnúť, keď sa naučím aspoň dačo.

Corgoň Slížovica

29. srpna 2013 v 14:37 | Hobittka
Ospravedlňujem sa za moju neaktivitu, objehať začnem hneď tento večer, len som bola včera preč :)
Deň: Streda, 28. augusta 2013
Čas: 14:00 - 01:00
Počasie: chladno, upršane, avšak večer už len zamračené, chladno a nepršalo až tak
Kapely: Horkýže Slíže, Polemic, Zóna A, Bijouterrier, Konflikt, Vypsaná Fixa, The Paranoid, Borra, Ranná nevoľnosť, Gygy, Dr. Zetor, Wild people (B - premňa najlepšie skupiny Slížovice)
Nálada: Ak zabudnem na jednu udalosť, tak 95% (= v pogu som dostala taký úder do nohy, že ma doteraz bolí + to počasie a hlad, smäd v neskorších hodinách) :)
Oproti minulému roku premňa omnoho lepší zážitok, pretože si všetko pamätám. Som rada, že som sa neopila ako minulý rok, pretože zo Slížov som si nepamätala nič. Aj keď počasie nám vyslovene neprialo a bola dosť zima, aj keď sa tam stala jedna vec, na ktorú až tak zabudnúť nedokážem, aj tak to bol skvelý zážitok! Milujem koncerty, milujem stáť v prvých radách a skákať, vykričať si hlasivky, milujem pogovať, aj keď ma z toho všetko bolí a neviem poriadne chodiť, milujem ľudí, ktorí počúvajú rovnakú hudbu ako vy a dozviete sa od nich, že idú tiež na koncert A7x do Viedne :) Raz, možno, budem aj ja na tom pódiu stáť, užívať si zábavu a sledovať nadšených ľudí :) Bola to paráda, teším sa na najblížší koncert, ktorý bude a pokiaľ to budú už spomínaní A7x vo Viedni, tak ma chytá eufória :3
Teraz už len koniec leta = práca.. A dúfam, že sa dostanem aspoň na chvíľu na Jarmok :)

Príliš veľa myšlienok

23. srpna 2013 v 0:42 | Hobittka
Určite nie smutných myšlienok. Včera som narazila na jednu starú stránku, ktorú som navštevovala, keď som mala asi 13-14 rokov a čítala si niektoré staré príspevky, komentáre. Spoznala som tam úžasných ľudí, na ktorých do smrti nezabudnem, ale bohužiaľ už viem, že je po tom. Už skončilo to obdobie. Nie, nie je mi to ľúto, som za to rada, pretože reálni kamaráti sú lepší ako tí, ktorých vidím raz za rok, ale do hlavy sa mi nahrnulo strašné množstvo rôznych spomienok. Krásnych spomienok, ale zároveň aj trochu zvláštnych. Naozaj som si v tej dobe myslela, že to bude trvať navždy? Že si každý večer zapnem skype a budeme spolu do rána volať? Źe ja nebudem mať iné veci na starosti, ani oni? Bola som naivná, ale fakt som v to dúfala. Teraz som rada, keď si raz za rok napíšeme, nevideli sme sa už posledné 2 roky. A s väčšinou vlastne nikdy.. A to sme si toho toľko nasľubovali.
Možno sme vtedy boli ešte hlúpe, malé deti, ale.. Fakt ich chcem vidieť! Znovu! Lenže väčšina už má svoj vlastný život, niektorí už majú rodinu a deti, iní zase úplne zabudli, že sme niekedy tvorili "partiu", že sme si hovorili kamaráti, že sme boli stále pri sebe, aj keď sme každý žili úplne inde. Nemôžem to hodnotiť, keď sama som si na nich spomenula po 2 rokoch.. Keď im sama občas nenapíšem alebo nepošlem SMSku. Alebo nejaký dopis. Ah, doteraz mám všetky tie pohľadnice od nich schované, niektoré vyvesené a listy zamknuté v trezore. Každopádne, je krásne na to spomínať a vedieť, že tí ľudia ti vždy odpíšu, aj keď im napíšeš po rokoch.. že tu vlastne zostanú navždy, prinajmenšom v srdci. Milujem spomienky, milujem všetky chvíle, ktoré som zatiaľ zažila a ani jednu z nich neľutujem. Tie zlé ma naučili mnohým veciam a tie dobré? Tie si treba pripomínať :)

Rakúsko, Viedeň

15. srpna 2013 v 18:27 | Hobittka
Baf,
predvčerom sme sa s dvomi spolužiačkami rozhodli, že pôjdeme do Viedne. A tak sme sa včera, na menší výletik s ocinom spolužiačky Bibky, vydali. Ničoho neľutujem, Viedeň je neskutočne nádherné mesto, čo sa teda týka tej historickej časti. Na svoje si však príde každé dievča aj v obchodnej časti na Maria Hilfestrase. Bola som však hlúpa, keď som si so sebou nezobrala viacej peňazí, pretože v jednom úžasnom obchode menom Forever 21 bol obrovský výpredaj. Dokonalé oblečenie. Dokonalé doplnky. Dokonalý obchod. Ja som si kúpila len jeden dekoratívny kúsok na hlavu (slrátené taký čierny kvet:D) a nalepovacie mihalnice, ktoré budem potrebovať na cosplay. Rozhodne sa to plánujeme znovu navštíviť pri najbližšej "exkurzií" :D Spolužiačkin otec má totiž až do januára budúceho roku vo Viedni, v podstate, voľný byt a povedal, že ktorýkoľvek víkend nás tam zoberie, keďže on tam často cestuje. Určite toho využijeme. Cez prázdniny už asi nie, aspoň nie všetky tri, keďže Ľubka nemôže budúci víkend a ja ten posledný. Ale takúto možnost si ujsť nenecháme. Predsalen, vo Viedni je oveľa viac krásnych pamiatok než len tých, ktoré sme včera stihli pochodiť.
A konečne som bola aj ja v Starbuckse! :) V jedeň deň sme boli v McDonalde, Starbuckse aj v KFC. Už si pripadám ako typický fastfúdoví maniak :D
Mňam, ten muffin bol fakt bohovský! A dokonca ma zasýtil takmer na celý deň.
Fotky z našej super akcie budem pridávať samostatne, tak isto aj spomínaný čierny kvet a umelé mihalnice.
Adios Amigos x)

Životné rozhodnutie

11. srpna 2013 v 21:14 | Hobittka

Začnem viac cvičiť, aby som mala väčšiu kondičku.. A zdravo žiť!

A tentokrát to už myslím smrteľne vážne, žiadne odvrávanie a nič. Dnešným steakom (ktorý bol prvý a posledný, fuj) to končí. Nechápem, ako niekomu môže hentaké krvavé, žuvačkovité mäso chutiť.
Neviem, prečo ma to práve dnes napadlo. Asi to bude tým, že som od 4 roznášala v podstate skoro do 6 a keďže sa mi nechcelo čakať na autobus, ktorý mi mal ísť až o hodinu, rozhodla som sa, že pôjdem do Hájov peši. Nie je to ďaleko, je to tak 5 kilometrov od Nitry, cesta mi trvala asi 40 minút, ale mala som zo seba úžasný pocit. Nie je to nič chvályhodné, to viem, ale keď človek ako ja, lenivý, ktorý by najradšej celý deň len preleňošil, urobí za deň toho toľko (pričom roznášanie nie je žiadna zábava a je to fakt únavné), má zo seba radosť. Myslím, že je na čase niečo so sebou skutočne robiť. Zmeniť životný štýl a priority. Prestať fajčiť a sťažovať sa, keď prejdem len 5 metrov. Chcem vedieť, ako sa cítia tí ľudia, ktorí makajú a či ten výsledný pocit fakt stojí za to. Nevravím, že to zvládnem, ale za skúšku nič nedám.
Takže od zajtra - zdravá strava, piť čistú vodu, väčší pohyb a vyvážené cvičenie. Zatnúť zuby a jesť menej sladkostí. A hlavne - pokúsiť sa prestať fajčiť. To bude najťažšie, ale chcem to zvládnuť. Drže mi palce :)
Ešte jedna fotka z cesty do Hájov. Ten západ Slnka ma jednoducho fascinoval.

Týždeň bez neho :(

10. srpna 2013 v 12:32 | Hobittka

Ako môžem vydržať bez niekoho, kto mi chýba už po piatich minútach, celý týždeň?

Ja viem, že to nie je veľa a že to prebehne ako voda, ale ja som fakt na Mattovi závislá a nevydržím bez neho jediný deň. Teda, nechcem si to ani predstavovať.
Fakt som až taká precitlivená? Nevydržím ani ten blbý týždeň? Ako potom budeme obidvaja chodiť na vysoké školy, ktoré pri sebe určite nebudú a budeme sa vidieť maximálne tak raz do týždňa? Ach, musím sa spamätať. Aspoň urobím to, čo už dlho odkladám - poriadne si upracem izbu, pokúsim sa pieskomilom vymyslieť ako spojiť akvárium spolu s klietkou, prepíšem si chémiu, dočítam knihu a čo ja viem ešte čo.. :) A ani sa nenazdám a prejde to.
Viem, že sa to ľuďom môže zdať divné a až detinské, ale keď odíde človek (či už na krátku chvíľu, alebo na dlhšie), ktorého milujete, tak si ešte viac uvedomíte, ako veľmi ho milujete a potrebujete pri sebe :)
A včera tá celonočná búrka bola fakt dokonalá :3 Síce som sa dosť bála, keď tie blesky a hromy udierali tak blízko nášho domu, ale bolo to dokonalé aj cez to ^^

Byt, zraz, Komjatice..

6. srpna 2013 v 23:15 | Hobittka

Alebo pomenšie zhrnutie tohto necelého týždňa :)

Byt (štvrtok) - opäť sme s Mattom spali na kamarátovom prázdnom byte, keďže mne sa nechcelo ísť domov a chcela som vidieť pár ľudí, ktorých som dlho nevidela.. Možno toho aj trochu ľutujem, keďže to bolo len sklamanie, ktoré mi otvorilo oči. Inak to bol super deň, kamarát mi kúpil absinth, nemusela som ísť domov, spala som znovu pri Mattovi a to je na tom najlepšie, byť s ním a mať pocit, že spolu žijeme (už hovorím jak manželka :D) ^-^
Zraz (sobota/nedeľa) - ďalší zraz, ktorý pre mňa moc za reč nestál. V podstate som im len požičala 2 stany a keďže sme sa tam nudili (ale krásne nebo bolo a hviezdy padali, to treba uznať), tak sme niečo krátko po polnoci odišli a išli do prázdneho bytu k sestre, ktorá bola našťastie mimo mesto a tam sme len spali :) Ráno sme sa vrátili na zraz, pobalili stany, išli ešte do krčmy a potom nás kamarát z Trnavy hodil domov, ako sľúbil, autom. Najprv mňa do Hájov a potom Matta..
Komjatice (dnes) - už dlhšie sme chceli ísť len my dvaja na jazero a Komjatice sú najbližšie.. tak sme teda o 9:51 išli na vláčik, 10:15 sme už boli v Komjaticiach a potom sme do pol 1 (!!) chodili ako debily po meste a hľadali cestu k jazeru, keďže Google maps sklamali, poradili nám cestu miestni domorodci (nie je myslené v zlom!:D). Nakoniec sme ho úspešne našli a poriadne sa vymáčali až do čokoládkovo hneda (na istých miestach do červena :(), ale bolo super :3 Aj keď tá cesta na stanicu a od stanice je fakt dlhá a myslím, že obidvaja sme úplne kaput. Matt zaspával už vo vlaku, ale nepodarilo sa mi ho odfotiť :( Milujem ho ♥ A btw - v Komjaticiach stojí VEĽKÁ kofola len 50 centov! To v Nitre už len malá stojí 60 minimálne! Pfff!
Inak celý týždeň chodíme samozrejme do Drevárne "každý deň" sa schladiť kofolou, stále gemblíme karty (strašne nás chytil znovu americký žolík) a aby som nezabudla, roznášame noviny! :D
Teraz už len rýchlo do postielky, lebo tu zaspávam a prespať sa do nemoty :)

Konečne menšia teplota ^^

30. července 2013 v 11:23 | Hobittka

Ale v Nitre búrky zatiaľ nie sú..

Vonku sa dá po dlhom čase konečne normálne dýchať, chodiť a vnímať okolitý svet ^^

Fajn, viem, že je leto a pre leto je typické teplo - ale čo bolo veľa, to bolo veľa. Keď človek musí roznášať noviny v 40°C horúčavach, fakt to nie je nič príjemné pre jeho organizmus a musí sa stále niečím chladiť. A keď som spala včera u sestry na prázdnom byte, lebo som nestihla posledný autobus do Párovských Hájov, myslela som, že ma porazí. Nechápem, ako sme mohli žiť v tom byte celý život doteraz a zvládnuť takéto teploty. Aj u niekoho iného je také teplo, ako tam? O.o V tomto dome je neskutočne príjemne teraz. Chladno a príjemne.
Vonku fúka studený vietor, mračí sa, ale zatiaľ tu búrka nebola. Dúfam, že čoskoro bude ^^

Senecké jazerá

28. července 2013 v 12:55 | Hobittka

Alebo konečne som aj ja opálená! :)

Cez týždeň sme dostali nápad, že pôjdeme na aute + motorkách na Senec, okúpať sa. Nakoniec to dopadlo tak, že sme išli len piati (3 chalani, 2 baby), takže sme sa zmestili do jedného auta :)
Najťažšie bolo ráno vstať o 6 a dopraviť sa k Domči, hneď o 9 sme išli :)

Po krátkej ceste (Alanovou rýchlosťou sa človek dostane všade za pár sekúnd:D) a veľkom teple v aute sme to konečne zaparkovali. Jazero bolo krásne ako vždy, čisté ako more, teplota bola absolútne dokonalá, vonku pražilo slnko, takže lepší nápad, ako sa ísť kúpať, sa ani nemohol naskytnúť.. Miestami bolo vo vode chladno, keď slnko zaliezlo za pár dotieravých mrakov, ale inak bolo úžasne. Aj keď sme všetci spálení, niekto menej, niekto viac (nosy ako opilci máme:D), ale presne toto sme potrebovali, teda aspoň ja ^^
O približne 17:00 sme odchádzali, lebo sme išli ešte na Guláš Cup v Jelenci, kde sme si dali výborný guláš od Fredovho dedka a išli sme na kofolu. Potom mňa zaviezli domov :)
A nabudúci týždeň musíme zopakovať ^^

Nečakaný zraz :)

21. července 2013 v 23:07 | Hobittka

Ktorý nakoniec nedopadol najhoršie ^^

V sobotu, včera, sa uskutočnil druhý tohtoročný zraz. Na tom prvom som nebola, lebo som určite bola v robote vtedy, ale na druhý som už ísť chcela. A neľutujem. Síce mi ušiel posledný bus do Hájov, musela som do 5 rána mrznúť aj s ostatnými odvážlivcami vonku na borine (čo je vlastne taký mini lesík) bez stanov a potom som sa konečne mohla vyspať. S Mattom a jedným kamarátom sme prešli najprv kus od boriny k parku (kde kamarát dostal nápad ísť do rieky - podotýkam, mohlo byť tak pol 2 ráno, ale veď, prečo nie?) a potom sme sa zase trepali pešo späť na borinu cez Hypermarket Tesco (je to fakt veľký kus cesty, v podstate cez celé mesto. Dobre, možno preháňam, ale je to ďaleko :D) Ráno sme všetci skoro zamrzli a dosrali sa od strachu, ale prežili sme v zdraví a v láske :D O dva týždne sa robí už normálna stanovačka :)

Skupinková bez všetkých, čo sa fotiť nechceli :/
Dnes je nedeľa, to znamená znovu pracovný deň. Roznášanie novín takmer celý deň, v podstate odkedy som vstala a prišla do Nitry :) Ale nevadí, peniažky sú peniažky a zajtra sa pôjde nakupovať! :3

Nový člen rodiny ^^

20. července 2013 v 0:16 | Hobittka

Alebo moja dvojka pieskomilov sa rozrástla o jedného mini člena :)

Zoznámte sa so Sebastianom, Sebbym - fakt viem, že je to zvláštne meno pre pieskomila, ale ja to meno milujem a keďže rodičia mi nedovolia kúpiť si kocúrika, tak sa s tým musí popasovať pieskomil :D

Už od včera som ho mala zajednaného (dalo by sa povedať že aj od minulého týždňa) vo zverimaxe a dnes som si bola po neho :3 Milujem tieto malinké hyperaktívne stvorenia a dúfam, že Sebbymu bude u mňa dobre :) A že sa s Blackom a Speedom skamarátia a budem ich môcť dať do spoločnej klietky už čoskoro, nech tam chudáčik nie je sám :)
Oproti tým dvom tlstým gulám je on fakt maličký a strašne chudučký, normálne sa bojím, že mi ho zavalia, keď ich dám prvýkrát do spoločného priestoru :) Inak môže mať približne tie dva mesiace :)

Krásny darček od Mattyho :)

17. července 2013 v 1:37 | Hobittka

A pokojný deň strávený s kamarátmi :)

Konečne deň, kedy som nemusela nič vybavovať, nikde nebehať, nestresovať sa a poriadne sa vyspať ^^

Najprv krásne vypávanie do 1 poobede, potom sa išlo do mesta napapať sa, ku kamarátke a potom do krčmy :D Kde prišlo zistenie, že nemám ani na autobus späť, čiže krása, ešteže nakoniec prišli ostatní a prispeli mi :) Fakt by som brala, aby každý deň cez prázdniny (aspoň cez ne!) bol taký pokojný, kľudný, "chillový" :) Nad Kofolkou, s kamarátmi a IQ testami, ktoré mali byť pre deti, ale boli fakt zložité! :D A veľmi ma potešil rámček s fotkou od Matta :) Vedela som, že to kúpi, ale nemyslela som, že vyberie práve hentú fotku, ktorú ja fakt milujem :) Ten jeho ksichtík na nej :3 ♥
Zajtra zase nastupuje behanie - najprv ráno do školy pre potvrdenie o návšteve, potom do Spravodaju to zaniesť a potom roznášať noviny again. Fuck. Ale tak peniažky sú peniažky :)
A vo štvrok je zadarmo koncert Zoči Voči, UKND, Známe Tváre a ďalších kapiel, ktoré ja osobne už nepoznám. V Nitrianskych kasárniach, fakt zvláštne miesto pre koncert :)
Zlá kvalita, ale s bleskom to inak nešlo, bohužiaľ. Milujem ho :)

Nudný deň..

14. července 2013 v 17:28 | Hobittka

a ešte stále ani nekončí :(


Čím to je, že nedele sú vždy také nudné, keď sedím doma? Teda, ak vôbec nedeľa je, nemám vôbec pojem o dni v týždni :D Dnes som mala ísť na menší výletík do Trnavy, pozrieť si mesto a skúšobňu. Ale keďže ma mamina nepustila, výletik sa mi zmenil na tento nudný deň :( Aj tak moju pomoc potrebovala len hodinu, tak nechápem, prečo ma tam nechcela pustiť. Ráno som jej mohla pomôcť a po obede odísť.. Nie, teraz tu musím tvrdnúť celý deň. Ale tak aspoň nie je sama doma. Teraz to vidím na pozeranie The Simpsons, prejedanie sa, robenie na blogu (asi) a večer poriadnu spchu, keďže som a budem celá od piesku, ktorý priebežne mamine zanášam. Dúfam, že aspoň Mattovi je dobre v tej Trnave, závidím mu.
Včera som prišla domov z roznosu nového Spravodaju a Nitrianska (je to fakt hrozné, neviem, ktorý debil vymyslel hentaké skladanie novín), predtým deň som spala na kamarátovom byte s Mattom, keďže som nestíhala posledný autobus a domov som aj tak ísť nechcela. Zajtra sa chystám vybavovať veci - behnúť do Tesca (musím!), zaniesť dohodu do Spravodaju, vyzdvihnúť si výplatu v Realitných, behnúť si po veci z Oriflamu (som zvedavá na ne), ísť s Mattom do Kauflandu,kúpiť jeho lístok na Avenged Sevenfold (keďže moja nádhera je už doma dávno :3), pozrieť sa do Jysku, či nemajú nejaké krabice na uskladnenie kozmetiky a ešte si behnúť na poštu pre balíček z ebayu :)
Lístok na A7x, ktorý mám už dlho, ale musím sa ním pochváliť :3

Namáhavá práca..

9. července 2013 v 22:10 | Hobittka

A stále je jej viac a viac!

A mám pocit, že peňazí menej a menej. Ale ako naozaj, mám v podstate štyri brigády (Tesco dokladanie Lega, Kaufland a Realitné noviny roznos+ Oriflame), a síce sa v roznášaní delíme s Mattom na poly, ale človek by si pomyslel, že keď bude mať štyri brigády, bude milionár! :D Alebo aspoň bude mať na blbú kofolu :/
A navyše sa zajtra idem opýtať do Spravodaju na ďalší roznos, pretože mi volala teta, že sa im uvoľnilo miesto a ponúkla mi ho.
Prečo o tom vlastne píšem? Pretože dnes sme roznásali, zajtra budeme zase, vo štvrtok musím behnúť do Tesca niečo zrekonštruovať a proste takto to ide stále dookola.. Ja si užívam prázdniny, ale mám pocit, že toho začína byť na mňa veľa. Lenže ja sprostá si toho na seba nabalujem stále viac a viac -_-
Jediné pozitívum na tomto dni bolo kúpanie u nás v bazéne :) Skoro sme sa utopili :D Ale stálo to za to!

Chata/byt/predstavenie

8. července 2013 v 12:54 | Hobittka

Aneb zhrnutie víkendu :)

Všetko sa to začalo vo štvrtok. Upratať si rýchlo izbu, lebo ma mama nikam nepustí. Check. Pobaliť si všetko dôležité a nezabudnúť si spacák. Check. Odísť nakoniec bez spacáku. Check.
Cesta vlakom :)

Vyrazila som do mesta už o 13, aj keď nám vlak išiel až o 14:55, inak by som nestíhala. Batoh ma tlačil do chrbta a ťahal k zemi, ale prežiť sa to dalo. Ešte rýchlo behnúť na poštu a šup-šup k Mattovi. Potom smerom na vlakovú stanicu, kde už stála v pozore Ľubka, o chvíľu prišla Romča a o 14:50 sme nasadli do vlaku. Dlhú cestu sme statočne zvládli, aj keď vo vlaku bol hyc a revízor nás (mňa a Matta) skoro vyhrešil, pretože sme mali študentské lístky a neplatí nám ISIC karta O:)
Kúsok chaty :3

Doma z chaty/bytu/predstavenia..

6. července 2013 v 22:55 | Hobittka

A maximálne zničená, zmorená, dolámaná..

A schopná ísť akúrat tak smerom do postieľky mojej dokonalej, mäkkulinkej.. :3
A naozaj to tak urobím, keďže aj tak mám ešte foťák zbalený a určite s fotkami robiť nejdem :) Článok môžem urobiť zajtra večer, keď prídem z Trnavy z ďalšieho predstavenia (tento raz už hádam plateného! :D)
Dobrú noc ^^

Dnešný výlet :)

3. července 2013 v 23:17 | Hobittka

Smerom na Nitriansku Kalváriu :)

Keďže dnes bolo vonku krásne a Matt spravil komisionálky, urobili sme si menší výletik na jeho najobľúbenejšie miesto - Kalváriu.
Výhľad z Kalvárie na Zobor

Bol to naozaj múdry nápad si obliecť šaty a dať si balerínky, keď sa lezie po skalách :) Svitačová, tvoja inteligencia zase raz nesklamala ^^" Ten výhľad stál zato - fakt zisťujem, že ma fascinujú všetky výhľady, sú dokonalé. Nech je to na hocičo, či obyčajné pole na jednej strane, alebo na celú Nitru na druhej (nabudúce musíme ísť na Zobor, kde je ešte krajšie :)) Jediným problémom bolo, že sme nemali vodu, ale to nám prestalo vadiť.
Smejo veľký :)

Triedny výlet..

30. června 2013 v 21:49 | Hobittka

Čokoládovňa Hauswirth v Kittsee, Schonbrunn a Zoo Viedeň!

Krátky koncoročný výletík s našou triedou a Céčkarkami :)
S Mirčou v autobuse :)
Keďže naša trieda sa nikdy nevie dohodnúť na koncoročnom výlete, už len preto, že náš triedny sa o nás vôbec nestará a sme väčšinou samostatné jednotky, tak vždy konáme na poslednú chvíľu :) Napokon sme mali na výber z dvoch možností, ktoré nám Biologička (akčná profesorka, ktorá rada vybavuje výlety) navrhla - Brno alebo Rakúsko? Ja som bola jednoznačne za Rakúsko, keďže sa mi tým pádom naskytla možnosť vidieť PANDY! ^^ Skoro sme sa všetci pobili, ale nakoniec sme sa teda dohodli na Viedni a Kittsee a Svitynka (čiže ja:D) bola maximálne happy, pretože mala možnosť vidieť tie bieločierne stvorenia :3

Znovu..

29. června 2013 v 21:50 | Hobittka

sa snažím o založenie blogu!

Teda, už po druhýkrát a znovu na začiatku prázdnin. Ani neviem, prečo ma to vždy pritiahne práve v tej dobe :)
Fotka so spolužiakmi z návštevy Rakúska, konkrétne čokoládovňa v Kittsee :)
(Dadka, Ja, Mirča, Ľubka, Dany, Maťo, Sončí)

Goodbye..

3. září 2012 v 16:37 | Hobittka

holidays! I will miss you!

Po dlhej dobe som sa rozhodla napísať, pretože inak to nešlo, keďže cez prázdniny čas nebol vôbec :P
Len som si chcela napísať, že v blogu budem pokračovať. Pretože teraz už nato čas bude :) Je mi ľúto, že tieto prázdniny skončili.. aj cez niektoré udalosti, kvôli ktorým som si poriadne poplakala, boli jednoznačne najlepšie ♥ Hlavne ich zakončenie stálo zato - Slížovica :) a Jarmok :3 Večer si napíšem článok, v ktorom zhodnotím všetko, ak si nato spomeniem ^^ Aspoň celý august, ktorý som nič nenapísala..
A teraz si idem ľahnúť, pretože už len prvý deň strávený v škole a s mojimi milovanými v Black caffé ma zabil..

Strach, úzkosť, nespavosť..

26. července 2012 v 7:34 | Hobittka

A pritom radosť..

Už skoro šiesty deň nespím, nejem, len sa bojím.. A pritom tak strašne teším.
Jedna osoba si obľúbi druhú, tá druhá tiež a zaľúbia sa. Začnú spolu chodiť a sú šťastní. Takto to má byť, nie? Prečo mne sa to nikdy stať nemôže? Nechcem vzťah, ale len preto, lebo sa ho bojím. Bojím sa toho, že to znovu nevydrží a prídem o tú osobu. A to bolí najviac. Pretože niekoho, koho človek miloval, sa nikdy nedá úplne nenávidieť. Vždy vás k nemu bude viazať určité puto.
Lenže teraz je to iné.. Poznám tú osobu tak strašne krátko, ale pritom cítim, že je to niekto výnimočný, niekto, pri kom mi je dobre.. A to sa mi často nestáva. Keď ma objíme, cítim ako mi prebehne mráz po chrbte, ale kvôli šťastiu. Nikdy ho nechcem pustiť a pritom viem, že ak sa o tomto niekto dozvie, schytáme to obaja. Ublížime sebe aj iným. Ale nechať ho ísť, to nejde.. A to druhé taktiež nie.. Preto sa cítim zmätene ako už dlho nie. Ako to malé dievčatko na obrázku. Presne taký je môj výraz, keď ho držím.. On ho nevidí. A ani nechcem, aby videl.. Veď je to také jednoduché, predstierať, že sa nič nedeje..
Smiala som sa ľuďom, čo sa zoznámili s nejakým človekom a po pár dňoch tvrdili, ako strašne ho milujú. Neverila som im. Veď to predsa možné nie je.. Nepoznáš, nedokážeš milovať. A milujem? Ja ani sama neviem, som viac popletená ako všetky uzly sveta.. :/ Melem blbosti, ktoré nedávajú význam a miešajú sa cez seba..
 
 

Reklama